Tiež vidíte všade prácu?

Tá scéna sa opakovala: za oknom už bola tma, kolegovia nikde, svietilo sa len v jedinej miestnosti. Netreba hovoriť, kto v nej sedel. Začínalo byť jasné, že sa vymykáte normálu. Poznáte to. S pobavením ste prikývli? Nuž, workoholizmus pritom taký špás nie je.

Prvé príznaky bývajú nenápadné. Najprv začínate ťahať malé nadčasy. Nie preto, lebo musíte. Vy skrátka chcete. Máte flow, cítite dostatok energie a niet tej sily, ktorá by vás donútila zastaviť sa. V takom okamihu málokomu dôjde, že to, čo sa deje, je v skutočnosti dosahovanie eufórie. Vyplavujú sa hormóny a práve ich kombinácia vás presviedča, že všetko zvládnete.

Robota nepočká a nikdy nie je tak zle, aby nemohol byť ešte deadline. 

NECH PADAJÚ TANKY

S vedomím nadčasov sa mnohí o prácu už uchádzajú. Ak na pracovisko prichádzate pripravení vypľuť tam dušu, potom hráte hru s osudom. V jeden deň zazvonil telefón a z druhej strany zaznelo oznámenie o nutnom odklade projektu z dôvodu nečakanej absencie dvoch pracovných zdrojov. Dvaja ľudia skončili v nemocnici. Skolabovali. Práca skrátka nepočká a nikdy nie je tak zle, aby nemohol byť ešte deadline. S odhodlaním pokračovať som sa chopil aj toho, čo sa ma dovtedy netýkalo. Pomyselná kontrolka, že to môže skončiť fatálne, sa naliehavo rozblikala. Prvých pár mesiacov som ju ignoroval. Keď som si však porovnal svoj výkon s tým, čo som predvádzal pred rokom, a prepočítal som si rozdiel v príjmoch, nadšenie nekleslo – zmizlo. Vyhorenia sa každú tretiu hodinu striedali s návalmi energie. Kofeín a taurín fungovali len chvíľu. Zdravotný stav sa zhoršoval rapídne. Na jisku to, našťastie, nebolo. Uvedomoval som si, čo sa deje. Poznal som dokonca prípady, ktoré mi slúžili ako poriadne varovanie. Vo vrcholne stresujúcom období som preto oznámil, že končím. A nebolo to prvý raz, čo som sa rozhodol otočiť na päte a radšej vypochodovať dverami po vlastných, skôr než znovu vyhorím. Mimochodom, len v Nemecku zapríčiňuje vyhorenie straty zo zníženej produktivity v miliardách eur ročne. Jednému som však nerozumel – ako bolo možné, že spolupracovníci, ktorí na tom boli omnoho horšie, mali energiu riskovať život aj naďalej? Čakali nebodaj zmenu zvonku? 

AŽ ZÚFALO BUSY

Stratiť prácu v Južnej Kórei je hanba. Strácate totiž aj sociálny status. Džob si treba zaslúžiť a to, že ste oň prišli, svedčí v prvom rade o vašej neschopnosti. Takýto mindset potom neraz vedie ku gwarose, teda zahynutiu v dôsledku prepracovania. V Kórei sa týka každého odvetvia, pretože v tejto krajine sa pracuje v priemere vyše 150 hodín týždenne. Aby bolo jasné, kde je sever, u nás sa priemerne odpracuje približne 40 hodín týždenne. V prvom momente si možno predstavíte neustále rozbehaných úradníkov v oblekoch, náhliacich sa z jednej strany mesta na druhú. A takmer by to bola pravda, keby sa gwarosa okrem manažérov netýkala aj taxikárov, pracovníkov vo výrobnom priemysle, šoférov či kuriérov. Väčšina z nich si veľmi dobre uvedomuje, čo v ich svete znamená workoholizmus a že od práce nezávisí len ich živobytie, ale aj celková kvalita života. Systém sa však nedá len tak prestaviť a dôsledky sú smrteľné. 

VYPNEM, ALEBO MA VYPNE

Nie je to tak dávno, čo svetom kolovala historka o Japoncovi, ktorý trávil v práci toľko hodín, že jeho kolegom nepripadalo nijako zvláštne, keď ho celé dni nevideli. Ani nemohli, dostal totiž infarkt za pracovným stolom. S vysokou pravdepodobnosťou nebol jediný. V japonskej slovnej zásobe už totiž zopár desiatok rokov existuje výraz aj pre úmrtie z prepracovania a dokonca aj pre samovraždu zapríčinenú stresom z práce. A že takzvané karoshi nie je len strašiak usilovných zamestnancov, ale skutočná spoločenská hrozba, potvrdzuje aj každoročný karoshi protest, ktorým pozostalí obetí pripomínajú vražedné nadčasy, zodpovedné za zmenšovanie pracovnej sily. Načo to bolo dobré? Japonská vláda nakoniec stanovila maximálnu hranicu nadčasov na 80 hodín týždenne. Seriózne, nie je to preklep. Ak sa tento osemdesiathodinový limit presiahne, pracovníci sa dostávajú do „karoshi línie“. Štát síce začal podniky monitorovať, im to však nezabránilo v tom, aby nadčasy prikazovali načierno. V Európe to tiež nie je med lízať. Francúzsku telekomunikačnú spoločnosť obvinili z usmrtenia viac ako tridsiatky pracovníkov. Dôvod – toxické prostredie a stres. Výkonného riaditeľa uväznili. Až v roku 2017 tam vstúpil do platnosti zákon o práve byť off-line po pracovnej dobe. V praxi to znamená, že ste oficiálne chránený, ak vám na pracovný telefón či notebook príde správa, e-mail alebo vám z akýchkoľvek dôvodov zavolá šéf a vy nepohnete ani prstom. 

Problém nastáva v momente, keď sa naňho pre jeho produktivitu začnú sypať „zásluhy“ v podobe ďalších pracovných úloh, na ktoré je ako stvorený.

SOM V CIELI?!

Zvlášť na internete pribúdajú tvrdenia, že workoholici sú najmenej produktívni ľudia. Somarina. V priebehu rokov sa vnímanie workoholizmu preklopilo z roviny yuppie a človek vnímaný ako „príliš usilovný“ prešiel do roviny dummy, respektíve „zbytočne snaživý“. Nájdeme dokonca názory, že existuje rozdiel medzi vysoko produktívnymi ľuďmi a workoholikmi. Tá druhá skupina je vnímaná ako nežiaduca a toxická. V skutočnosti ide o jedno a to isté, len v inom štádiu. V úvodnom štádiu je workoholik najproduktívnejší jedinec. Problém nastáva v momente, keď sa naňho pre jeho produktivitu začnú sypať „zásluhy“ v podobe ďalších pracovných úloh, na ktoré je ako stvorený. Zodpovednosť takéhoto jedinca je dlhodobo neúnosná. Workoholici by radi povedali stop, no chápu, že sa ocitli v rozbehnutom vlaku, ktorý sa už nedá spomaliť. Často z neho ani nevedia vyskočiť. A nezastaví ich ani to, keď sa ďalšie ráno prebudia uprostred nemocničnej izby a namiesto kolegov ich zdravia vizitári. Ak sa vám zdá aj takýto scenár povedomý, položte si otázku: „Je toto prirodzený výsledok mojej ctižiadostivosti?“ Správna odpoveď je nie a v prípade, že ste sa ocitli v čarovnej krajine zázrakov, kde sa povinnosti hromadia, spánok je kratší než obedná pauza a hlavou sa nonstop preháňajú katastrofické úvahy o tom, čo ďalej – okamžite zastavte! Pravdepodobne ste sa totiž workoholikmi stali nevyhnutne a nevedome, nie dobrovoľne.

Galéria obrázkov